Štekanie psa a práva susedov
07 10 2002Dobrý deň, obraciam sa na Vás z prosbou o pomoc pri riešení vzniknutej situácie. Sme vlastná ochrana podla zákona o SBS. Zabezpečujeme ochranu objektu v Bratislave. Je to dosť velký a svojou povahou nebezpečný objekt, kedže v blízkosti je zimný štadión a diskotéka. Mali sme tam rôzne pokusy o vniknutie podnapitými indivíduami, pokusy o krádeže, a dokonca sa tam pokúšali schádzať aj narkomani. Je to objekt z viacerými budovami a priľahlým pozemkom ktorý je oplotený. Stráženie sa zabezpečuje spolu so služobným psom (pes má výcvik - bol kupovaný od Polície). Samozrejme že pri rôznych pokusoch o vniknutie pes reaguje - šteká. Toto ruší niektorých občanov z blízkej bytovky, ktorí sa obrátili na miestny úrad. Tento nám zaslal žiadosť o nápravu vo veci rušenia nočného kľudu. Podotýkam, že pes nebehá voľne má svoje stanovisko a chodí sa s ním na pravidelné obchôdzky po objekte. Danú situaciu neviem vyriešiť, na jednej strane psa potrebujeme kvôli bezpečnosti vlastných ludí a ochrane objektu (a máme právo ho podla zákona o SBS mať) na strane druhej na nás miestny úrad tlačí, aby sme ho dali z objektu preč, alebo aby neštekal (čo je z môjho pohladu hlúposť). Za odpoveď vopred ďakujem.
Podľa ustanovenia §127 Občianskeho zákonníka sa vlastník veci (rozumie sa ním aj vlastník určitej nehnuteľnosti, prípadne jeho nájomca, užívateľ a pod.) musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, prachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a pod.
Pokiaľ ide o Váš prípad, konkrétne o používanie psa na stráženie objektu, ktorý v rámci jeho bežného použitia celkom prirodzene šteká za účelom ochrany stráženého objektu, nazdávam sa, že rušenie z Vašej strany nie je také závažné, aby spadalo pod pojem “obťažovanie nad mieru primeranú pomerom”. To, že ide o objekt so zvýšeným rizikom nebezpečenstva škody na majetku podľa môjho názoru plne odôvodňuje nevyhnutnosť použitia psa. Okrem toho sa nazdávam, že sťažujúci sa spoluobčania by Vám mali byť aj do istej miery vďační, pretože štekanie psa upozorňuje aj ich na možné nebezpečenstvo, ktoré im ako susedom hrozí tiež. Preto Vami spomínaní “niektorí občania”, ktorí tvrdia, že ich používanie psa na stráženie ruší, sú podľa môjho názoru povinní strpieť rušenie v takomto, podľa mňa primeranom, rozsahu. Určenie, či ide o obťažovanie nad mieru primeranú pomerom, závisí samozrejme od posúdenia konkrétnych okolností prípadu. Zákon totiž neposkytuje ochranu ktorejkoľvek osobe, ktorá tvrdí, že je obťažovaná vlastníkom susednej stavby, ale len takej, ktorá je obťažovaná nad mieru primeranú pomerom.
Pri susedskom spolunažívaní sa bežne stáva, že dochádza k drobným rušeniam práv vlastníka susednej nehnuteľnosti. Na tieto prípady sa však citované ustanovenie Občianskeho zákonníka nevzťahuje, pretože v opačnom prípade by išlo o tzv. šikanózny výkon práva zo strany susedného vlastníka, ktorý by bol totožný de facto s protiprávnym konaním. Štekanie susedovho psa v noci pri ochrane majetku suseda by mňa ako občana prirodzene rušilo, avšak nazdávam sa, že by toto rušenie nespadalo pod §127 OZ a ja by som bol povinný za normálnych okolností ho strpieť. Samozrejme, pokiaľ by už išlo o samovoľné štekanie, príp. zavýjanie susedovho psa v nočných hodinách bez toho, aby došlo k reálnemu ohrozeniu susedovho majetku, bolo by možné uvažovať o použití predmetného ustanovenia na moju ochranu, nakoľko by sa mohlo jednať napríklad o poruchu v správaní psa a pod.
Oprávnenosť použitia psa z Vašej strany pri ochrane majetku je okrem zákona o súkromných bezpečnostných službách potvrdená aj zákonom o priestupkoch, podľa ktorého ustanovenia §2 ods. 2 priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom, alebo nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, pokiaľ v tomto druhom prípade takýmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok, ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Inými slovami, jedná sa tu o prípady nutnej obrany a krajnej núdze, ktoré vlastne zakazujú posúdzovať Vaše konanie ako priestupok. Podobným spôsobom je definovaná nutná obrana a krajná núdza v Občianskom zákonníku, a nazdávam sa, že vo Vašom prípade by sa na danú situáciu dali aplikovať aj tieto ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré by legalizovali používanie psa pri výkone Vášho povolania v podmienkach, v ktorých ho vykonávate.